Nejeden zahraničný národ, indiánsky kmeň, celebrita alebo výživový poradca sa preslávil vlastným zaručeným receptom na podporu pevného zdravia a vitality. Málokto však vie, že aj naše staré mamy poznali jednu jednoduchú fintu. Okrem strohej stravy pozostávajúcej prevažne z obilnín, surovej zeleniny a ovocia, tvrdej práce, ktorá im zaručila každodenný pravidelný pohyb, si zaistili pevné zdravie a dlhý vek dobrou náladou, spevom a pitím fermentovaného mlieka.
Postaví na nohy aj poškodený imunitný systém
Každý sčítanejší človek vie, že imunita sídli v črevách. Ak ho kolonizujú prevažne dobré baktérie, telo funguje správne, organizmus je odolnejší voči virózam a rôznym chorobám. Práve tam pôsobia kyslomliečne výrobky, udržiavajú tráviacu sústavu v dobrom stave a zabezpečujú obnovu poškodeného imunitného systému. Oproti mliečnym výrobkom sú ľahšie stráviteľné, obsahujú probiotiká, vitamíny A, B, D, sú zdrojom proteínov s množstvom esenciálnych aminokyselín, minerálnych látok, fosforu, vápnika a mnohých ďalších. So svojou skvelou výbavou dokáže kyslé mlieko hravo očistiť črevá, vyrovnať črevnú flóru a zničiť nebezpečné patogény ako E-coli a parazity. Zároveň obnovuje funkciu tráviaceho systému a lieči zápalové črevné ochorenia.
„Bifidochudnutie“
Fínska štúdia porovnávajúca skupiny obéznych a normálne vážiacich sedemročných detí zistila, že nedostatok bifidobaktérií je rizikovým faktorom pre vznik obezity. To znamená, že bifidobaktérie majú niečo ako „antiobézny“ účinok. Ako je to možné? Pre obéznych ľudí je typická disfunkčná črevná mikroflóra, ktorú zloženie kyslého mlieka napravuje. Pri konzumovaní fermentovaného mlieka počas 12 mesiacov sa zníži množstvo brušného tuku takmer o 5%. Ak však chcete stihnúť plavkovú sezónu, budete musieť tiež priložiť ruku k dielu.
Kefír nie je cmar a jogurt nie je kyslé mlieko Probiotická kultúra je dnes pojem, ktorý nie je problematické postrehnúť v bežnej komunikácii. Pýšia sa ňou mnohé mliečne výrobky. Medzi tie najobľúbenejšie patria jogurty, charakteristické jogurtovou kultúrou a veľmi dobrou reklamou. Kefír však obsahuje baktérie, ktoré dokážu ľahšie kolonizovať črevný trakt. Rozdiel medzi kefírom, cmarom, acidofilným a kyslým mliekom nájdeme vo výrobe, každý z nich tvorený inou bakteriálnou kultúrou. Prednostne odporúčame jeden – čerstvé kyslé mlieko z bezpečného chovu, najlepšie od svedomitého gazdu, pretože obsahuje oveľa viac živých baktérii, ako tie, vystavené v krásnych obaloch v miestnych potravinách. Norma priemyselnej výroby uvádza, že v jednom grame kyslomliečneho výrobku musí byť minimálne 10 miliónov živých organizmov a vďaka moderným technologickým linkám majú dlhú dobu spotreby, počas ktorej si zachovávajú stále vysoký počet živých organizmov. Domáce kyslé mlieko je síce potrebné skonzumovať do niekoľkých dní, avšak nie je upravované (preto je potrebný bezpečný zdroj) a obsahuje oveľa viac živých organizmov, ktoré pomáhajú s trávením, prečisťujú hrubé črevo a ozdravujú trávenie a s ním celé telo.
Delikatesa z parapety
Najchutnejšie je čerstvo skysnuté mlieko, ktoré má jemnú perlovitú chuť, nezapácha a dá sa krájať lyžicou. Čím staršie je, tým viac zapácha, zároveň sa biela hmota oddeľuje od srvátky, ktorá je však hlavným zdrojom zdraviu prospešných látok. Prípadne kupujte čistý bio kefír, v horšom prípade si vystačíte aj kyslomliečnym výrobkom dostupným v miestnych potravinách.
Aj pri intolerancii na laktózu
Kyslé mlieko sa oplatí piť z mnohých dôvodov. Oproti ostatným mliečnym výrobkom fermentované mlieko náš organizmus nezahlieňuje a môžu ho piť aj tí, ktorí bežne mlieko nevedia stráviť, pretože pri fermentácii priateľské baktérie a kvasinky skonzumujú väčšinu mliečnej laktózy. Trpiacim na intoleranciu laktózy sa však odporúča konzumácia zakysaného mlieka ráno ešte pred raňajkami, kedy je preň jeho strávenie ľahšie.
